Na mojej stránke nájdete texty, ktoré som sama vymyslela. Bola by som veľmi rada, keby tieto texty niekto zhudobnil. Ak by mal niekto záujem, aby som mu vymyslela nejaký text na určitú tému, nemám s tým problém. Dajte mi vedieť.

Výlety tiel

21. listopadu 2009 v 14:41 | L.K.
Taký tajomný večer,
keď pozerám do Tvojich očí
záhadných.
Do sŕdc nám vášeň vkročí,
poznám to dobre z našich stretávok
nočných.

Sú to výlety našich tiel
aj keď stojíme a máš ma
v náručí.
Presne viem, čo by si chcel,
nechaj sa uniesť
a zavri oči.

Letíme spolu, kdesi do iného sveta.
Vo vzduchu šíri sa
zmyselná vôňa ľalie.
Za mesačného svita,
Obklopili nás farebné
krídla motýlie.

Chcem dotýkať sa
tvojích jemných pier, aj keď len
prstami.
Chcem hľadiť
tvoje tmavé vlasy, prosím
dovoľ mi

Ruka v ruke
utekajme bosými nohami
po mori.
A bežme stále vpred,
veď našu lásku nič
nezmorí.

Letíme spolu, kdesi do iného sveta.
Vo vzduchu šíri sa
zmyselná vôňa ľalie.
Za mesačného svita,
Obklopili nás farebné
krídla motýlie.
 

Odídem potichu

20. června 2009 v 12:31 | L.K. |  TEXTY
Cítim ako mi na pery spadla kvapka studená.
Neviem, kde odrazu sa vzala a prečo je taká chladná,
veď ešte včera pršal letný dážď teplý
a my sme sa kdesi uprostred neho stretli.

Vtedy to bolo iné, bol si iný človek.
Vtedy verila som ti, nech spravil si čokoľvek.
A to bolo chybné, no čas sa späť nevráti,
jediné čo spravil, že nám tváre odvrátil.

Teraz už však vidím, už mám otvorené oči,
vidím, že tvoje slovo často od skutku bočí.
To čo je pre teba všetko, pre mňa nie je veľa,
nie je to to, čo by som chcela.

Neviem ako mám odísť zo života tvojho,
tak, aby si si to nevšimol.
Naposledy padni do náručia môjho.
Odídem potichu, aby si rýchlo zabudol.

Hovoríš, že by ti to bolo ľúto,
tak prečo sa mi pri tom nepozeráš do očí?
Pre teba romantika znie kruto :
nenávidíš západ slnka ani lupene ruží.
Vôbec netušíš po čom moje srdce túži.

To chcem tak veľmi veľa?
Chcem s tebou len tak ležať v tráve,
držať ťa za ruku a hľadieť ti do tváre.
Cítiť pokoj tvojho blízka,
nech hrmí aj sa blýska.
Bola by som v bezpečí,
stačilo by vidieť tvoje oči,
ktorým tak veľmi by som chcela veriť.
No to je len sen, s tým sa musím zmieriť.

Neviem ako mám odísť zo života tvojho,
tak, aby si si to nevšimol.
Naposledy padni do náručia môjho.
Odídem potichu, aby si rýchlo zabudol.

Strašný sen

21. dubna 2009 v 14:44 | L.K. |  TEXTY
Stojíš a nič nerobíš,
hlava sa ti krúti.
Ty s tým však nič nespravíš,
len v očiach sa ti múti.
Možno s ňou aj prestať chceš,
lebo vravíš : ,,Zle mi je!"
No keď to vyskúšať ideš,
droga sa ti zasmeje.
Ty ju opäť užiješ,
to však dobré nie je,
veď po nej ti len zle je.

To je ten strašný sen,
sníva sa ti deň, čo deň,
zastaviť ho chceš,
no sám to nezmôžeš.

Je zlá a čierna ako tmavá noc,
ovládne tvoje telo.
A ty nad ňou nemáš žiadnu moc.
Najskôr sa tváriš smelo,
no potom už kričíš na pomoc.
Keď drogu užívaš,
to je akoby´s ani nežil,
len zo dňa na deň prežívaš,
stratil si každého, kto ti veril.

To je ten strašný sen,
sníva sa ti deň, čo deň,
zastaviť ho chceš,
no sám to nezmôžeš.


 


Skrytá identita

23. března 2009 v 21:02 | L.K. |  TEXTY

Cez deň spí a v noci žije,
v Evinom rúchu sa premáva.
Len za škraboškou sa kryje,
ostatných chlapov zabáva.

Ona sama však nie je šťastná,
chýba jej skutočný život,
už ju nebaví, keď hrá hudba hlasná
a každý pozerá na jej ligot.

Tak na čo taký ,,život"?
Bez žitia a radosti!
Kvôli peniazom
ukazuje svoje prednosti.

Je to jej skrytá
i - den - tita.

Robí to, lebo by inak nemohla žiť.
Chudoba by jej nedala jesť.
Preto musí okolo tyče tančiť
a dokázať každého chlapa zviesť.

Už stratila svoju osobu.
Kde je jej identita?
Tak to zostane už až do hrobu,
že za škraboškou bude ukrytá?

Je to jej skrytá
i - den - tita.
Je to veľmi krutá
re - a - lita.

Nemôžem žiť

13. března 2009 v 11:53 | L.K. |  TEXTY
Je to moja vina,
teraz som v tvojich rukách,
ale teba netrápi,
že zijem stále v mukách.

Pravda je, že som
sama k tebe prišla.
no to som ešte nevedela
ako hnusne so mnou zmýšľaš!

Nemôžem už viacej žiť,
musíš mi to dovoliť,
pustiť ma preč dlaní tvojich,
chcem odísť pekne po svojich.

Už mi nerob spoločníka,
odíď z môjho tela.
Nenávidím ťa!
To je všetko, čo som chcela.

Zničila si mi výraz tváre,
už neviem sa usmievať.
Ale od dnešného dňa
sa budem snažiť bojovať!


Nemôžem už viacej žiť,
musíš mi to dovoliť,
pustiť ma preč dlaní tvojich,
chcem odísť pekne po svojich, pekne po svojich.

Spravila si zo mňa trosku,
nevládzem viac dýchať.
Nemôžem sa ťa zbaviť,
už nechcem si ťa do tela pichať!

Chladná kráľovná

12. března 2009 v 21:25 | L.K. |  TEXTY

Kráčam v chladnej prírode,
bozkávam vločky snehu,
ktoré padajú mi do očí
a preto som stále v strehu.

Pamätám ešte z detských čias
na toto obdobie krásne.
Vtedy taká čistota je v nás ukrytá,
vtedy cítili sme sa ako vo sne.

Za oknom sme na prvý sneh čakali.
Keď sme prvú vločku uvideli,
sane nás hneď zlákali,
vábivo na nás pozreli.

Zima je chladná kráľovná,
taká tajuplná.
Nič iné sa jej nikdy nevyrovná,
je výnimočná ..... tajov plná.

Dnes ju však už beriem inak,
už skončili tie časy,
keď v snehu som sa váľala,
no stále vidím jej krásy.

Vždy vo mne vyvoláva spomienky
na šťastné chvíle pokojné,
keď v krbe horeli plamienky
a vonku padali biele chumáčiky.

Len zima dokáže to kúzlo,
ktoré závidia jej obdobia ostatné.
Dokáže na okno nakresliť obrazy,
bez tušky, pomocou námrazy.

Zima je chladná kráľovná,
taká tajuplná.
Nič sa jej nikdy nevyrovná,
je výnimočná ..... tajov plná.




Kam dál